Blahoslavení

Títo naši mučeníci pôsobili v škole v Barcelone a vo formačnom domove v Cambrils. Keď sa situácia stala veľmi nebezpečná, museli utiecť a zastavili sa až vo Valencii. Bratia Ambróz Lev, Florencius Martin a Honorat Andrej sa ukryli v jednom dome. Uväznení pri hľadaní práce v škole, kde ich spoznali ako rehoľníkov. Boli odsúdení na smrť a zastrelení 22. októbra 1936. Ďalší dvaja bratia Eliáš Julián a Bertrand František pomáhali mladým bratom a novicom, ktorí sa skrývali pred milíciou. Obaja boli chytení, separovaní, a pretože sa nechceli zrieknuť rehoľného stavu, boli zabití 22. novembra. V tom istom čase bol umučený kaplán školy v Barcelone Leonard Olivera Buerra. Všetci boli pochovaní v spoločných hroboch. Ich beatifikácia, prvá v novom tisícročí, bola 11. marca 2001. Vtedy blahorečil pápež až 233 španielskych mučeníkov. Spomienka je 22. septembra. Čítajte viac…

Pochádzal z chudobnej rodiny v Landroffe ( Francúzsko ), kde sa narodil 2. septembra 1838. Dlhý čas pracoval ako kočiš, paholok a murár. Už vtedy veľa času zasvätil modlitbe a duchovnému čítaniu. Školských bratov poznal cez stredisko a kurzy pre dospelých. V kongregácii učil na roľníckej škole a potom bol riaditeľom komunity. Posledné roky pôsobil ako magister novicov. Niekoľkokrát viedol duchovné cvičenia pre bratov. Všetci poznali jeho nábožnosť, trpezlivosť, askézu, srdečnosť a zmysel pre humor. Mal veľkú úctu k Svätému Duchu. S veľkým odovzdaním ošetroval zranených počas francúzsko-pruskej vojny. Jeho posledné mesiace boli poznačené utrpením a chorobami. Zomrel v Remeši 23. októbra 1890. Ján Pavol II. Ho blahorečil 1. novembra 1987 a spomienka je v deň jeho smrti. Čítajte viac…

Je to druhá skupina španielskych mučeníkov nášho Inštitútu, ktorí boli povýšení na oltár. Patria k nim tiež dvaja biskupi – Mons. Didak Ventaja Milan z Almerie a Mons. Emanuel Medina Olmos z Gaudix. Zomreli v tom istom roku 1936, ale v rôznych dňoch. V noci z 29. na 30. augusta boli zastrelení spomenutí biskupi a nasledujúcu noc bratia Edmigius, Amalius a Valery Bernard; 8. septembra Teodomír Joachim a Evencius Riachard; z 12. na 13. septembra riaditeľ školy br. Aurelius Mária Villalón Acebrón a br. Cecilius Jozef. Pôsobili v dvoch školách Inštitútu v Almerii. Keď vypukla občianska vojna v Španielsku, boli uväznení a v krátkom čase odsúdení na smrť. Ich pozostatky sú uložené v almerienskej katedrále. 10. októbra 1993 boli blahorečení Jánom Pavlom II. Spomienky pripadajú na 13. september pre biskupov a 16. november pre školských bratov. Čítajte viac…

Narodil sa v Suse ( Taliansko ) 15. februára 1830. Vo svojom rodnom meste vstúpil do seminára a bol vysvätený za kňaza. S veľkou horlivosťou sa venoval deťom, mládeži a väzňom. Bol kazateľom, spovedníkom a rektorom seminára. Založil Kongregáciu sestier františkánok misionárok zo Suse. V roku 1877 bol vymenovaný za biskupa. Bol veľkým priateľom školských bratov a podporoval ich diela vo svojej diecéze. Mal v úcte sv. Jána de La Salle, ktorého myšlienkami sa inšpiroval zvlášť v pedagogike. Vždy mal na starosti kresťanskú výchvu. Často bol hosťom bratov, ktorých nazýval najdrahšími. Vzhľadom na jeho vzťah a lásku k lasallianskemu inštitútu bol k nemu afiliovaný v roku 1888. Zomrel 3. mája 1903 v Suze, kde sú v miestnej katedrále uložené jeho pozostatky. Blahorečil ho Ján Pavol II. 14. júla 1991 počas návštevy Susy. Sviatok je 3. mája. Čítajte viac…

Narodil sa v Remeši (Francúzsko) v aristokratickej rodine 2. decembra 1642. Veľmi skoro zatúžil stať sa kňazom a začal sa pripravovať na vysviacku. Ako kňaz sa stal doktorom teológie a kanonikom v remešskej katedrále. Aby pomohol chudobným deťom dosiahnuť vzdelanie, založil Kongregáciu sestier dieťaťa Ježiša v Remeši. Zaoberal sa formáciou seminaristov a mladých kňazov. Bol priateľom a duchovným vodcom sv. Jána de La Salle, ktorého povzbudzoval k založeniu škôl pre chudobných chlapcov. Zomrel 27. apríla 1678 a pred smrťou zveril Jánovi de La Salle starostlivosť nad svojimi sestrami. Jeho telo je uložené v kaplnke generálneho domu Inštitútu dieťaťa Ježiš v Remeši. Blahorečil ho Ján Pavol II. 16. októbra 1994. Spomienka pripadá na deň jeho smrti. Čítajte viac…

Patria k skupine 827 kňazov a rehoľníkov, ktorí boli v čase francúzskej revolúcie väznení na dvoch lodiach nazývaných pontons. Tieto lode boli používané na prevoz otrokov alebo na vojenské cvičenia. Vzhľadom na životné podmienky a absenciu dostatočnej lekárskej starostlivosti väznení často zomierali, zvlášť počas epidémií týfusu. Ich telá boli pochované v spoločných hroboch na dvoch malých ostrovoch blízko prístavu v Rocheforte. Celý život na týchto pontons bol jedným veľkým umučením. Spomedzi 542 zomrelých na týchto lodiach bolo blahorečených 64. Medzi nimi sú traja školskí bratia, všetci traja zomreli v tom istom roku 1794. Br. Roger ( Peter Faverge ) bol riaditeľom školy v Moulins, zomrel 12. septembra, mal 49 rokov. Druhý z tej istej komunity, 69-ročný br. Lev ( Ján Mopinot ), zomrel 21. mája. Tretím je br. Uldarik ( Ján Krstiteľ Guillaume ) z Nancy, zomrel 27. apríla, mal 39 rokov. Blahorečil ich Ján Pavol II. 1. októbra 1995 a ich spomienku určil na 18. augusta, v Inštitúte sa uctievajú spolu s bl. Šalamúnom 2. septembra. Čítajte viac…

Narodil sa v Annay-la-Cote (Francúzsko) 21. mája 1797 počas francúzskej revolúcie. Pred vstupom do Inštitútu pomáhal v rodičovskom hospodárstve a učil sa u pána farára. Po niekoľkých rokoch od zloženia rehoľných sľubov bol poslaný na ostrov La Réunion v Indickom oceáne. 34 rokov tam učil deti a pôsobil ako katechéta medzi otrokmi, mnoho z nich pripravil na sviatosť krstu. Rozširoval úctu k Panne Márii Lasalettskej. Pričinil sa o zrušenie otroctva na ostrove. Túžil pracovať na Madagaskare, ale ochorel a zomrel v Sainte-Marie 13. apríla 1867. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. V Saint-Denis 2. mája 1989 počas jeho návštevy na Le Réunione; je jediným blahoslaveným z tohto ostrova. Spomienka br. Skubiliona je v Cirkvi 13. apríla, v Inštitúte 27. septembra a na La Réunione 20. decembra na štátny sviatok zrušenia otroctva. Čítajte viac…