Sluhovia Boží

Narodil sa 8. novembra 1894 v Celle (Španielsko). Vstúpil ku školským bratom ako 27-ročný mládenec. Pôsobil na rôznych školách a naposledy v Montemolíne. Snažil sa urobiť zo zverených detí verných žiakov Ježiša a autentických kresťanov. Bol vzorom srdečnosti a vyrovnanosti. Zomrel 14. marca 1976 v Zaragoze. Od roku 1980 sú jeho pozostatky v kaplnke školy v Montemolíne. Proces blahorečenia br. Adolfa sa začal v roku 1987 a teraz sa očakáva vyhlásenie za ctihodného.

Narodil sa v alsaskom mestečku Eywiller (Francúzsko) 26. mája 1849. Keď vstúpil do rehole a zložil prvé sľuby, mnoho rokov pôsobil ako riaditeľ Školy sv. Jozefa a komunity v Paríži. Jeho listy rodine vzbudili 12 povolaní ku školským bratom. Mal veľký pedagogický talent pre deti, ale aj pre dospelých, učiacich sa vo večerných kurzoch. Vo formácii mládeže dokázal spojiť dobrotu s rozhodnosťou, a preto bol veľmi milovaný žiakmi. Bol veľkým ctiteľom Ježišovho Srdca. V čase vojny medzi Francúzskom a Pruskom obetavo ošetroval zranených a chorých, od ktorých sa nakazil. Svoje utrpenie prijal ako milosť od Boha. Zomrel 16. apríla 1889 v Paríži. Jeho telo je dnes uložené v Kostole sv. Jozefa robotníka. Proces blahorečenia začal sa v roku 1929. Ján Pavol II. ho vyhlásil za ctihodného v roku 1996.

Narodil sa 3. septembra 1880 v Beizama (Španielsko). Na začiatku rehoľného života pôsobil ako učiteľ najmladších, potom bol riaditeľom. Vynikal ako vychovávateľ žiakov. Keď bol formátorom, vyžadoval, aby mladí bratia dosiahli rehoľné cnosti a vážne sa zaoberali štúdiom. Niekoľko rokov bol provinciálom a veľmi sa venoval bratom. Dokázal doceniť posvätenie a úspech iných. Počas občianskej vojny bol mnoho mesiacov vo väzení. Zomrel v Madride 11. marca 1969. Jeho telo je v kaplnke noviciatského domova v Grińone. Proces jeho blahorečenia začal sa v roku 1974 a teraz sa očakáva vyhlásenie hrdinskosti jeho cnosti.

Narodil sa 27. júna 1895 v Servičre –Sauvets (Francúzsko). Po niekoľkých rokoch vyučovania na francúzskych školách odcestoval do Mexika. Tam pôsobil ako misionár. Najväčším dielom jeho života bolo založenie kongregácie Sestier Panny Márie Guadalupanskej da La Salle. Tento inštitút sa venoval kresťanskej výchove a pomoci školským bratom v ich misii. Bohužiaľ, zakladateľ musel veľa vytrpieť: opustiť Mexiko a zrušiť vzťahy so sestrami. Až v posledných rokoch sa br. Juanito mohol vrátiť na misie a ďalej viesť svoje dielo. Zomrel 5. decembra 1978 v meste Mexiko. Jeho telo je dnes v kaplnke generálneho domu sestier guadalupánok. Proces blahorečenia sa začal v roku 1995 a momentálne pokračuje v Ríme.

Prišiel na svet 7. júna 1829 v Poujol (Francúzsko). Vstúpil do rehole už ako učiteľ vo veľmi ťažkých časoch, keď Cirkev a rády boli prenasledované štátnymi zákonmi. On sám bol tiež istú dobu väznený. Pôsobil ako učiteľ a potom ak asistent 5 generálnych predstavených. Z jeho iniciatívy sa začali mesačné duchovné cvičenia a druhý noviciát. Pre mládež založil Spolok sv. Benedikta Jozefa Labre. Písal konferencie a rozjímania pre školských bratov. Jeho spiritualita bola zameraná na veľkú úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Zomrel 31. januára 1905 v Athis-Mons a tam sú v kaplnke uložené jeho telesné pozostatky. Proces blahorečenia bol začatý v roku 1922 a Ján Pavol II. potvrdil jeho hrdinské cnosti v roku 1990.

Narodila sa 7. septembra 1830 v Luke (Taliansko). Jej rodičia boli veľmi nábožní a bohatí. Po ich smrti zdedila značný majetok. Starala sa o mnohé siroty, ktorými sa nikto nezaoberal. Pre nich založila domov a určila svoje peniaze na tento cieľ. Sama žobrala pre deti a chudobných, a takto sa stala známou v celom Madride. Denne kŕmila 1500-2000 ľudí. Nemala dokonca vlastný dom a bývala u svojich známych. Sirotinec ponúkla školským bratom, ktorých pozvala z Francúzska. Okrem charitných diel založila vydavateľstvo, ktoré vydalo časopis pre Španielsko, Portoriko, Kubu a Filipíny. Matka chudobných zomrela 27. januára 1886 v Madride a tam bola pochovaná; aj ateisti o nej hovorili ako o svätici. Proces jej blahorečenia začal sa v roku 2000 a je vedený školskými bratmi.

Prišiel na svet 13. septembra 1896 vo Villingendorfe (Nemecko). Ako sedemnásťročný chlapec odcestoval do Talianska, aby vstúpil do misijného noviciátu. Už vtedy veľmi túžil stať sa svätým. Nikdy na misije neodcestoval a väčšinu svojho života pôsobil ako zástupca riaditeľa novicov. Pre všetkých, zvlášť mladých bratov, bol príkladom modlitby, pokory a trpezlivosti. Niekoľko dní pred smrťou odpadol a zomrel 11. decembra 1973 v Torre del Greco (Talinansko) a tam je aj pochovaný. V roku 1982 sa začal proces jeho blahorečenia a Ján Pavol II. v roku 1995 podpísal dekrét o jeho hrdinských cnostiach. V roku 2003 bola odovzdaná do Kongregácie pre svätých dokumentácia zázraku na jeho príhovor.