Svätí
Narodil sa v Remeši (Francúzsko) 30. apríla 1651 v aristokratickej rodine. Veľmi skoro pocítil povolanie ku kňazskej službe a pripravoval sa naň na Sorbone i v rodnom meste. Neskôr stal sa doktorom teológie. Bol vysvätený za kňaza 7. apríla 1678. Pochopil veľkú potrebu kresťanskej výchovy detí z nižších sociálnych vrstiev. Utvoril prvú komunitu učiteľov -bratov v roku 1680. Úplne obnovil základné školstvo, zakladal odborné a technické školy aj učiteľské ústavy. Podľa vzoru chudobného Krista rozdal celý svoj majetok. Pre Bratov kresťanských škôl napísal Pravidlá aj iné náboženské a pedagogické diela. Veľmi miloval Cirkev a mládež. V svojej práci sa stretával aj s rôznymi prekážkami zo strany súkromných učiteľov a cirkevnej vrchnosti. Zomrel v Rouene 7. apríla 1719, jeho posledné slová boli: „Vo všetkom, čo sa mňa týka, klaniam sa vôli Božej.“ Bol blahorečený Levom XIII. 19. februára 1888 a tým istým pápežom bol svätorečený 24. mája 1900. Pápež Pius XII. Ho vyhlásil za patróna učiteľov 15. mája 1950. V roku 1964 bola socha sv. Jána de La Salle umiestnená v centrálnej časti Baziliky sv. Petra v Ríme. Telesné pozostatky sú uctievané v generálnom dome v Ríme. Jeho sviatok je pre celú Cirkev 7. apríla a v Inštitúte 15. mája. Okrem toho sa 26. januára spomína prenesenie jeho relikvií a 17. novembra posviacka Kostola sv. Jána de La Salle v Ríme. Čítajte viac
Narodil sa v dedine Thuret (Francúzsko) 14. júna 1805. Vzhľadom na nízky vzrast ho nechceli prijať do rehole. Keď už vstúpil do Inštitútu školských bratov, odovzdal sa s veľkou horlivosťou školskému apoštolátu, najmä náboženskej výchove. 21 rokov pôsobil v Sauges ako riaditeľ komunity a školy. Vždy mal najradšej hodiny náboženskej výchovy. Bol príkladom modlitby a milosrdenstva. Mal veľkú charizmu pre povzbudzovanie nových rehoľných a kňazských povolaní. S veľkou obozretnosťou predsedal svojím spolubratom a viedol žiakov i ich rodičov na ceste spásy. Zomrel 13. augusta 1862. Pius XII. ho vyhlásil za blahoslaveného 4. apríla 1948. Svätorečený bol Pavlom VI. 29. októbra 1967. Cirkev ho uctieva 13. augusta. Čítajte viac
V tejto skupine je osem školských bratov a jeden kaplán z rádu pasionístov, ktorý k nim prišiel, aby vyspovedal žiakov na prvý piatok. Br. Cyril Bertrand (Jozef Sanz Tejedor) sa narodil 20. marca 1888. Bol riaditeľom komunity a školy v Turóne (oblasť Astúria, Španielsko). Školskí bratia tu pôsobili medzi deťmi baníkov a boli veľmi vážení. Boli t nebezpečné časy pre španielskych kresťanov. Vládli komunisti a podnecovali ľudí proti kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam. Prvé prenasledovania sa začali v roku 1934 revolúciou v Astúrii. Jej obeťami sa stali bratia Cyril Bertrand, Marcián Jozef, Julián Alfréd, Viktorin Pius, Baniamin Julián, August Andrej, Benedikt od Ježiša, Anicet Adolf a páter Inocent od Nepoškvrnenej Panny Márie; najstarší mal 47 rokov a najmladší 20. Všetci boli uväznení a po niekoľkých dňoch zastrelení na cintoríne v noci z 8. na 9. októbra 1934. Ich relikvie sú v Bujedo. Boli blahorečení 29. apríla 1990 a svätorečení 21. novembra 1999. Obe slávnosti vykonal Ján Pavol II. Liturgická spomienka mučeníkov je 9. októbra. Čítajte viac
Narodil sa v chudobnej rodine roľníkov 2. júna 1898 v Eviny (Španielsko). Ešte ako mladý chlapec túžil zasvätiť svoj život Bohu, a tak vstúpil do nižšieho kňazského seminára. Musel ho však opustiť, pretože pomaly strácal sluch. Prijali ho školskí bratia. Bol veľmi horlivým bratom a s radosťou pracoval s deťmi i v apoštoláte povolaní. Avšak vzhľadom na svoj zdravotný stav musel prevziať povinnosti v kuchyni a záhrade. Keď v Španielsku vypukla občianska vojna, bol uväznený. Po procese bol odsúdený na smrť, lebo sa nechcel zrieknuť svojho rehoľného stavu. 18. januára 1937 bol zastrelený v Tarragone. Jeho blahorečenie a svätorečenie bolo spolu s turonskými mučeníkmi. Sviatok br. Jakuba si v Cirkvi pripomíname 18. januára a v Inštitúte 9. októbra. Čítajte viac
Svätý Michal Febres Cordero, člen rehole s názvom Inštitút školských bratov, nepatrí k veľmi známym svätcom. Jeho meno znejúce ako podmanivý rytmus melódií Južnej Ameriky však ukrýva pútavý príbeh so silným posolstvom.
Michal je synom štátu Ekvádor, ktorý patrí k Južnej Amerike, svetadielu vzdialenému od našich zemepisných šírok .V Ekvádore je pokladaný za národného hrdinu. Keď zvesť o jeho smrti v Španielsku dorazila do rodnej vlasti, vyhlásili v Ekvádore štátny smútok. V roku 1936 počas občianskej vojny v Španielsku previezli jeho pozostatky do Ekvádoru. Uskutočnil sa sprievod veľkej slávy a úcty. Rakvu s telesnými pozostatkami doprevádzali jednoduchí, ale aj vznešení príslušníci Cirkvi, vlády a armády.
Neopísateľnú radosť prežíval Ekvádor v deň jeho blahorečenia, ktoré vykonal pápež Pavol VI. dňa 30. októbra 1977. Ďalšou udalosťou pre Ekvador bolo Michalovo svätorečenie 21. októbra 1984. Svätorečenie bolo uskutočnené Jánom Pavlom II. za prítomnosti početnej delegácie z Ekvádoru a mnohých iných štátov, kde pôsobili Bratia kresťanských škôl, na Slovensku nazývaní aj Školskými bratmi. Čítajte viac
Narodil sa v Mellet (Belgicko) 20. marca 1841. V mladosti pomáhal v otcovej vyhni a v hostinci. Po vstupe do rehole bol vzorom kresťanského vychovávateľa v Malonne, kde väčšinou žil a učil kreslenie a hudbu. Na začiatku mal veľa problémov s udržaním pokoja a poriadku v triede, takže ho nechceli pripustiť k večným sľubom. Veľmi často zastupoval rôznych bratov a strážil žiakov vo dvore. Medzi bratmi svietil príkladom pokory a poslušnosti. Mal veľkú úctu k Panne Márii a vždy držal v dlani ruženec. Zomrel v Malonne 30. januára 1917. Odvtedy jeho hrob navštívilo veľa pútnikov. Bol blahorečený spolu s br. Michalom Cordero. Neskôr ho Ján Pavol II. 10. decembra 1989 svätorečil. Je prvým svätorečeným Belgičanom. Jeho sviatok je 30. januára. Čítajte viac
Je prvým malgašským rehoľníkom. Narodil sa 1. mája 1859 v Tananarive (Madagaskar) v pohanskej rodine. Keď mal 10 rokov, prijal krst a po 7 rokoch vstúpil do Inštitútu. Dvakrát počas vojen boli všetci cudzinci, dokonca aj misionári, vyhnaní a br. Rafal ostal jediným duchovným vodcom na ostrove. Žil tak, ako v komunite, a okrem toho zhromažďoval veriacich na modlitbách, učil náboženstvo a krstil katechumenov a umierajúcich. Keď sa vrátili misionári, veľmi žasli nad jeho prácou. Písal a vydával učebnice v malgašskom jazyku a preto sa stal členom akadémie. Krátky čas bol väznený francúzskou vládou. Zomrel 19. mája 1919 vo Fianarantsoa a tam je aj jeho hrob. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 1989 a momentálne pokračuje v Ríme.
