Určite už väčšina z vás čítala o incidente, ktorý sa stal vo vlaku jednej našej skupine detí pri návrate zo školského výletu dňa 24.6.2019. Je nám skutočne ľúto, koľko zavádzaní a poloprávd bolo napísaných. To nás prinútilo, aby sme upresnili zopár informácií, pretože v tomto prípade nám bolo skutočne informačne poškodené.
Dovoľte teda zareagovať na body, o ktorých ste sa mohli dočítať.
Po prvé: Zarážajúce je, že o našej skupine nikto nevedel. ŽSSK najprv tvrdila, že sme neohlásená skupina a snažila sa hodiť vinu na nás. Po predložení dôkazov priznala, že komunikácia zlyhala u nej. Jej pracovníci to nenahlásili z pobočky, kde sme to vybavili, na kontaktné centrum. Pán hovorca, keď to zistil, sa ospravedlnil len nám, v novinových článkoch to už nespomenul (ospravedlnenie – zssk.png)
Po druhé: To nešťastie sa stalo okolo deviatej. Ako je možné, že keď sme nastúpili do vlaku 12:28 hod, nikto o výluke nebol informovaný? Ani vlakvedúca o tom nemala vedomosť. Nemal ju informovať dispečer o danej situácii?
Po tretie: ŽSSK píše, že špeciálne pre nás sa autobus otáčal. Špeciálne? Veď o nás nikto nevedel! Riešilo sa to spontánne, keď šofér autobusu zistil, že vo vlaku je viac ľudí, ako sa zmestilo do 2 autobusov.
Po štvrté: Dôrazne sa ohradzujeme voči tomu, že učitelia sa dohodli s vlakvedúcou, že nastúpime do vlaku. Ukázala nám, kam máme nastúpiť. My učiteľky sme išli posledné, lebo sme chceli skontrolovať, či všetci žiaci bez problémov nastúpia. Ani by nám vo sne nenapadlo, kam nás pošlú. Keď sme všetci nastúpili a postupne sme si uvedomili (pretože sme boli na konci), kde sme, vlak sa už medzičasom pohol, pretože naša skupina dorazila autobusom posledná a vlak čakal na nás. Na naše prekvapenie nás informovali, že to budú len dve zastávky (cca 15 minút) a tam prestúpime do nášho pôvodného vlaku. Keď sa tak nestalo a bolo nám oznámené, že takto máme cestovať až do Bratislavy, tak sme vystúpili. Viete, je nám smutno, ako mnohí reagujú, že prečo sme tam nastúpili! Napadlo by vám, že vás pošlú do priestoru na bicykle?
ŽSSK sľúbila deťom kompenzáciu. Lepšie by bolo jednoducho priznať chybu. Naše deti sa nás po prečítaní mnohých komentárov pýtali, prečo o nich následne píšu ako o rozmaznaných deťoch, ktoré nič nezvládnu. Keby ste ich videli, ako držali spolu, poskytovali si navzájom vodu a podporovali sa, boli by ste prekvapení! My sme na ne hrdé!
Zarážajúce je, že my sa musíme brániť a dokazovať našu nevinu. Nie je naším cieľom viesť mediálnu vojnu, ale chceme, aby daná situácia bola pravdivo prezentovaná.
