Hľadáte mladých hrdinov, ktorí žili naplno svoje povolanie a nebáli sa ani smrti? Takých veľkých mužov máme aj medzi našimi školskými bratmi - mučeníkov z mesta Turón.
Na ich čele bol predstavený turónskej komunity školských bratov, sv. Cyril Bertrand, no 9. októbra si spomíname aj na jeho 7 spolubratov a kňaza, ktorý chodil do ich lasalliánskej školy vysluhovať sviatosti a bol spoločne so školkými bratmi v rovnaký deň aj zastrelený.
Celý príbeh sa odohral pred 85 rokmi v Španielsku, ktorým otriasali nepokoje, ktoré vzplanuli do občianskej vojny. V nej bolo zavraždených skoro 7 000 kňazov a zasvätených osôb. Do tohto smutného čísla patrí aj 165 zabitých školských bratov, medzi ktorými svojou svätosťou svietia turónski mučeníci. Nespáchali žiaden trestný čin. Nevyvíjali politickú činnosť, neroznecovali nenávisť. Napriek tomu sa stali terčom zbesilého ťaženia proti Cirkvi. Len preto, že svoje životy zasvätili Bohu a službe mladým, museli čeliť hrozbám a tragickému osudu.
V októbri 1934 v baníckom mestečku Turón vyvrcholili proticirkevné nálady zatknutím Cyrila Bertranda a jeho 7 spolubratov, ktorí pracovali na miestnej škole. Spolu s nimi odviedli aj kňaza, ktorý tam bol v ten deň spovedať a slúžiť sv. omšu. Dôvod zatknutia? Rebelom sa nepáčilo, že školskí bratia porušili zákaz vyučovať náboženstvo, naďalej tak robili na svojej škole, dokonca verejne vodili svojich žiakov aj na sv. omše. To dráždilo komunistov, ktorí boli radikálne proti kresťanskému vzdelávaniu. Chceli zabrániť školským bratom v ich vplyve na mladých.
Štvrtý deň po zatknutí zaviedli väznitelia svoje obete na cintorín, aby ich tam popravili. Čakala na nich vykopaná obrovská jama, popri ktorej sa mali školskí bratia postaviť, aby ich mŕtve telá dopadli rovno do nej. Zastrelili ich, a tak sa jama stala ich spoločným hrobom.
Jeden z rebelov, ktorý sa zúčastnil popravy, vydal neskôr svedectvo o posledných chviľach mučeníkov. Po zatknutí boli posilnení sviatosťami, ktoré im vyslúžil kňaz. Modlili sa a aj rozsudok smrti prijali v tichej pokore. Na miesto popravy kráčali s pevným pokojom ako baránky vedené na zabitie. Celý svoj život odovzdali Bohu a blížnym – až do posledného dychu. Vedeli, že ich odmena je väčšia ako to, čo strácajú.
Ich príbeh svätosti sa začal písať oveľa skôr, ako prišla ich hodina prechodu do večnosti. Celý ich život, každý malý krôčik či rozhodnutie, bol poznačený láskou k Bohu a blížnym. Odvaha, horlivosť a nezvyčajná múdrosť sv. Cyrila Bertranda neboli náhodné. Boli ovocím jeho hlbokého duchovného života. On a jeho spolubratia žili svätosť v každodenných povinnostiach ako vychovávatelia mladých, dávajúc svoje talenty do služby žiakom. Napríklad taký svätý brat Viktor Pio bol skvelý muzikant. Vyučoval hudbu a viedol školský zbor. Keď bol zastrelený, mal len 29 rokov. V ten deň vydal svojim žiakom poslednú lekciu. Najdôležitejšiu. Lekciu viery.
Aj nám turónskí mučeníci pripomínajú, že aj my sme pri krste dostali milosť darovať náš život Bohu a blížnym. Od ich svätorečenia tento rok uplynulo 20 rokov, no ich posolstvo je stále aktuálne. Ukazujú nám cestu ku Kristovi, lebo len v ňom môžeme nájsť svoje naplnenie a radosť.
Svätí mučeníci z Turóna, orodujte za nás!
