- V jeden upršaný ale pre nás pekný deň sa trieda Príma vybrala na výlet do Zlatých Moraviec. Nevedeli sme sa dočkať na koniec tretej hodiny. Keď konečne zazvonilo, všetci sme sa obliekli, zobrali si svoju batožinu a išli sme električkou na Železničnú stanicu Vinohrady. Cesta vlakom trvala asi hodinu, ale v našom kupé ubehla veľmi rýchlo. Potom sme v Šuranoch prestúpili na vlako-električku (v ktorej sme mali pocit, že ideme busom). Cesta týmto vlakom trvala únavne dlho. keď sme konečne došli na konečnú zastávku Zlaté Moravce s radosťou sme vystúpili a asi o desať minút sme boli na mieste, kde sme boli ubytovaní. Bola som na izbe s Nasťou, Leou a Juditkou. Trochu sme sa vybalili a v skriniach sme našli „prekvapenie“. Vjednej sme našli veľký modrý kufor a v druhej nejaké plasty. Zavolali nás na sv. omšu. Po sv. omši sme išli nakupovať do TESCA. Ako sme donakupovali mali sme večeru. Po večeri sme mali aktivitu a modlitbu. Keď už sme boli unavení, umyli sme si zuby a išli spať.
- Ráno bola zima. Zobudili sme sa, prezliekli a išli sme na raňajky. Po raňajkách sme vlako-električkou išli do Nitry. Vyšlo nám pekné počasie. Keď sme sa popozerali po katedrále, prešli sv. bránou milosrdenstva prišli sme na miesto, kde bol ďalekohľad. Videla som z neho celú Nitru. Boli sme už hladní a tak sme išli na obed do kňazského seminára. Potom unavení s plnými bruchami sme išli späť. Večer sme išli na sv. spoveď a na sv. omšu pretože bol prvý piatok. Potom sme išli do TESCA a z TESCA rovno na večeru. Celý deň sme mali robiť niekomu anjelika. Ja som ho robila Kajke a aj ma večer uhádla. Večer sme ešte hrali scénky. Terezka, Lea, Juditka, Nasťa, Meli, Janka a ja sme mali podobenstvo o márnotratnom synovi. Dostali sme za to 10/10 na Náboženstve.
- Toto ráno sa nám naozaj nechcelo vstávať. Keď už bolo veľa hodín, vstali sme. Na raňajky bolo to, čo každý deň na raňajky a večeru: chlieb/rožok s čím si urobíš+čaj. Potom sme mali čas na pobalenie. Po obede sme išli do cukrárne na zákusok. Popozerali sme sa v okolí a šli späť. Tam sme už iba dobaľovali a hrali stolný futbal alebo ping-pong. Po ceste a čakanie na vlaksme boli unavení a zničení. Konečne prišiel, nastúpili sme. Cestovali sme najprv zo Šuranov. A potom druhým vlakom hodinku domov. Na Železničnej stanici Vinohrady nás čakali rodičia. Rozlúčili sme sa a išli domov. Rodičia sa ma na všetko pýtali. Bol to naozaj pekný výlet.
Dáša Pokorná
V jedno krásne septembrové ráno sme vyrazili smer Bratislava - Vinohrady, my, lasalliánske deti, Brat Matej a p. učiteľka Zuzana Krasná. Na chrbte sme mali batôžky, poniektorí niesli aj „lodné“ kufre, no a všetci sme mali v srdci veľkú radosť a v mysli očakávanie i kopu otázok.
.png)
