Novinky

NAŠLI SME SUPERHRDINOV KAŽDODENNOSTI

Hrdinovia sú často skoro neviditeľní. No sú medzi nami! Vďaka nim majú iní ľudia krajší deň. Našou misiou bolo nájsť ich a inšpirovať sa ich príkladom.

Ocenení hrdinovia našej školy boli malí i veľkí. Nevyhrali olympiádu, no radi pomáhajú iným. Zodpovedne si plnia svoje povinnosti, hoci často zápasia s neľahkými životnými okolnosťami. Prekonávajú prekážky, pracujú  na svojom správaní a vytvárajú okolo seba pozitívnu atmosféru. Radi sa zapoja do dobrovoľných aktivít, všímajú si potreby svojho okolia a neváhajú prejaviť svoju solidaritu s tými, ktorí to potrebujú.

Ocenených hrdinov z druhého stupňa ZŠ a nižšieho 8-ročného gymnázia určite potešili dojímavé slová vďaky a uznania z úst pána riaditeľa a tiež potlesk spolužiakov.

Naši hrdinovia možno nemajú výborné známky, ale srdce majú na správnom mieste :)

Tešíme sa na ďalšie stretnutie na konci prvého polroka!

Poznáte svätca, ktorý by bol vyobrazený v monterkách a s inštalatérskym náradím v ruke? Blahoslaveného, ktorý by bol aj futbalovým trénerom? Niekoho, kto zomrel na rebríku? Ak nie, je najvyšší čas zoznámiť sa s bratom Jamesom Millerom, ktorý bude 7.12.2019 slávnostne vyhlásený za blahoslaveného.

Svätý farmárik

Jeho cesta svätosti začala 21. septembra 1944 na mliečnej farme, ktorú vlastnila jeho rodina pri meste Stevens Point vo Wisconsine (USA). Ako predčasne narodené dieťatko, ktoré vážilo iba 1,8 kg, nemal nádej na prežitie, no napriek lekárskym prognózam z neho vyrástol zdravý, neposedný chlapec, ktorý miloval behanie po vonku, futbal, jazdu na koni i traktore, ale aj manuálnu prácu na farme. Vždy rád priložil ruku k dielu, staral sa o kurence, ovečky a pomáhal otcovi s drobnými opravami. Bol prvorodený z 5 detí, a preto neraz musel prebrať zodpovednosť za svojich mladších súrodencov, no nezľakol sa žiadnej výzvy.

Jeho srdce prekypovalo láskou k Bohu a ľuďom už od detstva. Spoločne s celou rodinou sa zúčastňoval na živote farnosti a svoje priateľstvo s Ježišom si starostlivo chránil. Popri zábave a povinnostiach nezabúdal na modlitbu a sviatostný život. Tak, ako sa s celým srdcom vedel starať o zvieratká či naháňať s kamarátmi za loptou, žil aj svoju vieru – naplno a radostne.

Radostný školský brat „Fix-it!“

Začal navštevovať lasalliánsku strednú školu, kde ho oslovil príklad svätého života školských bratov, ktorí ju viedli. Ich príťažlivé svedectvo viery zanechalo na Jamesovi hlboký dojem, začal vnímať, že toto je cesta, pre ktorú ho Boh povoláva. Neváhal ani chvíľu, hoci mal iba 15 rokov. Dal Bohu svoje áno a nastúpil do inštitútu školských bratov v Missouri (USA), kde dokončil svoje štúdium a získal formáciu.  Jeho spolužiaci, ktorí tiež boli vtedy iba tínedžermi, si naňho spomínajú ako na jedinečného mladíka, ktorý sa nikdy nehanbil za svoje farmárske korene. Aj keď bol veľmi inteligentný a mal mnoho talentov, zostal pokorným a uprednostňoval život v jednoduchosti. Bol veľmi spoločenský, všímavý a priateľský. Smial sa tak nahlas, že už z diaľky bolo počuť výbuchy jeho smiechu. Rozprával veľa a rád. Ochotne sa podelil o veselé príbehy z detstva na farme a jeho nákazlivo dobrá nálada bola ako magnet pre všetkých. Pri ňom zabudli na problémy či na smútok za domovom.

Po získaní učiteľského diplomu začal pôsobiť na lasalliánskej strednej škole Cretin High School v meste St. Paul v Minnesote. Zverili mu vyučovanie angličtiny, španielského jazyka a náboženstva. Všetkým utkvel v pamäti ako horlivý učiteľ, ktorý svedčil o Kristovi aj tými najmenšími, najnepatrnejšími maličkosťami každodenného života. Bol stále v pohybe, no vedel si nájsť čas na modlitbu. Žiadnu prácu nepokladal za nedôstojnú – hoci bol učiteľ, s úsmevom umýval podlahu či toalety. Našiel si čas viesť ako tréner futbalové mužstvo a robil všetky údržbárske práce v objekte školy.  Niet divu, že dostal prezývku „brother Fix-it“ (brat Oprav to!). V srdci ale nosil sen – ísť na misie. Po piatich rokoch sa konečne dočkal – bol poslaný do Nikaraguy.   

Priateľ chudobných

Na svoje nové pôsobisko odišiel v roku 1969 a ostal tam 10 rokov. Vyučoval na lasalliánskej škole, viedol formáciu domorodých študentov učiteľstva a dohliadal na stavbu 10 vidieckych škôl. Ukázalo sa, že nebol len manuálne zručný, ale mal aj schopnosť organizovať a riadiť náročnejšie projekty.

Nestabilná politická situácia oslabovala celú krajinu, rástla bieda a množili sa ozbrojené konflikty. Diktátorský režim chcela zvrhnúť socialistická revolúcia. Revolucionári sa chceli zbaviť každého, kto mal nejaké väzby na vládnych politikov, a tak sa ich terčom stal aj brat James, ktorý mal na svoju misiu v krajine povolenie od vlády. A hoci sa nikdy neangažoval politicky, jeho meno sa objavilo na zozname tých, čo mali byť odstránení. Jeho predstavení ho teda v strachu o jeho život poslali späť do USA.

Po návrate do USA v roku 1979 pokračoval ako učiteľ na strednej škole Cretin High School v Minnesote. Študentom neraz pomáhal otvoriť skrinky, keď zabudli číselnú kombináciu na svojom zámku, no zároveň ich povzbudzoval, aby neochvejne hľadali pravdu a snažili sa o svätosť. Už v roku 1981 bola jeho túžba po misiách medzi chudobnými opäť vypočutá. A znovu je to jeho milovaná Centrálna Amerika! Tentoraz sa ale jeho novým pôsobiskom stalo mesto Huehuetenango v Guatemale.

So srdcom dobrého Pastiera  

Rozhodnutie prijal s nadšením, hoci vedel, že aj touto krajinou zmietajú občianske nepokoje. Jasne si uvedomoval risk, ktorý podstupoval. No James dôveroval Božej prozreteľnosti a ani strach nemohol umlčať silný záväzok, ktorý cítil voči utrpeniu chudobných. Školskí bratia otvorili v ich regióne prvú strednú školu pre domorodé obyvateľstvo kmeňa Mayov, lebo tí boli dovtedy považovaní za menejcenných. Zobrali na seba úlohu advokátov chudobných – toto poslanie horlivo napĺňal aj brat James. Vzdelával domorodých študentov a formoval v nich vodcovské schopnosti, aby sa raz oni sami stali učiteľmi vlastných ľudí. Dával im nádej na lepší život a mal odvahu žiadať úrady, aby s Indiánmi spravodlivo zaobchádzali.

Aj v Guatemale slúžil študentom svojou zručnosťou – často chodil v monterkách a niečo opravoval. Chlapci mu radi pomáhali, podávali mu nástroje a učili sa od neho rôznym zručnostiam. Veľmi mu záležalo, aby sa medzi jeho zverencami vytvorilo silné puto spoločenstva. Rád navštevoval rodiny svojich zverencov, chcel ich spoznať, zdieľať ich ťažkosti i radosti. Ešte aj v posledný deň jeho života pripravil pre svoju triedu piknik, aby spolu oslávili Deň priateľstva.

Posledné mesiace misie v Guatemale boli poznačené militarizáciou socialistickej vlády. Tá radšej podporovala zbrojenie a rozširovanie armády, než aby sa snažila riešiť negramotnosť obyvateľstva a podvýživu. Všade vládla zúfalá chudoba, no najviac ňou boli zasiahnutí príslušníci kmeňa Mayov. V tejto situácii vláda nariadila povinnú vojenskú službu pre každého chlapca. Výnimku mohli dostať iba študenti. Tento zákon ale svojvoľne porušovala samotná vláda – najmä ak išlo o chudobných mayských chlapcov. Hoci boli študentmi a mali teda podľa zákona dostať výnimku, armáda ich uniesla. Školskí bratia chodili za úradníkmi a žiadali, aby bol chlapcom umožnený návrat do školy.

Len pár dní pred smrťou brata Jamesa uniesla armáda jedného študenta, ktorý navštevoval lasalliánsku školu. Školskí bratia sa ho snažili dostať späť do školy. Trvali na spravodlivom zaobchádzaní s chudobnými Indiánmi a na dodržiavaní zákonov. Dostali hodnovernú informáciu, že jednotky smrti chcú zasiahnuť voči niekomu z bratov, len netušili, že to príde tak skoro.

Z rebríka rovno k Nebeskému Otcovi

13. februára 1982 dozrel brat James pre nebo. Ako inak – v monterkách, s náradím v ruke a na rebríku. Práve opravoval poškodenú stenu školy. Zrazu sa zjavili pred školou zamaskovaní muži na motorkách a zazneli výstrely. Zasiahlo ho 7 rán. Brat James padol mŕtvy dole z rebríka. Mal iba 37 rokov. Jeho chladnokrvná vražda mala byť varovaním pre bratov, aby sa nemiešali do vládnych záležitostí. A hoci vrahovia ostali nepotrestaní, na svojho Santiaga, ako volali brata Jamesa, spomínajú s láskou a hlbokou úctou domorodí obyvatelia Guatemaly. V jeho tvári videli Krista, dobrého Pastiera, ktorý každú svoju ovečku pozná po mene a aj svoj život položí za svoje ovce.

Pred slávnosťou blahorečenia boli namaľované 2 ikony brata Jamesa s atribútmi, ktoré ho charakterizujú. Na jednej z nich je vyobrazený v rúchu školských bratov a v rukách drží údržbárske náradie a učebnice. Druhá ikona ho zobrazuje v monterkách, ako v náručí drží ovečku - symbol starostlivosti a obety.  Napravo je nápis: James Alfred Miller – Apoštol trpiacich chudobných Centrálnej Ameriky.

Čím môže byť povzbudením pre nás tento prvý blahoslavený americký školský brat? Azda v odvahe vykročiť zo svojho pohodlia. Nehľadať vlastný komfort či bezpečie. Chcieť plniť Božiu vôľu a zamilovať si svätosť. Brat James všetko, čo robil, robil z lásky pre Krista. Jeho videl v chudobných a utláčaných. Jemu slúžil i v každodenných maličkostiach, ktoré sú skryté pred očami ľudí, no náš Nebeský Otec ich vidí. Žil svätosť s vedomím, že Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.

Blahoslavený James Miller, priateľ chudobných a mučeník, oroduj za nás!

BLAHOSLAVENY_JAMES_MILLER.pdf​​​​​​​

Takto fantasticky sa zabávali prváci v stredu 13. novembra na súťažno - zábavnom popoludní.

Akciu pripravili p. vychovávateľky Anička a Ľudmila

Vyrábali sme presýpacie hodiny. 

Malí umelci a umelkyne z 1.C.

Na duchovnej obnove sme boli v októbri v Zlatých Moravciach. Bolo tam zábavne. Hrali sme tam rôzne hry, ako napríklad anjelikov. Išli sme aj do cukrárne a arboréta. Kedže to bola duchovná obnova, modlili sme sa a boli sme na niekoľkých sv. omšiach. Všetkým sa nám tam páčilo a dúfame, že ešte pôjdeme na takýto výlet. 

Simonka Sarah Mendel (Príma)

Výstava v Bibiane bola veľmi pekná, tešili sme sa z pestrého interaktívneho programu.

p.vychovavatelky Andrejka a Evička

Žiaci 3.B sa počas hodiny pracovného vyučovania tvorivo "zahryzli" do témy ZDRAVÝ DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK a pomocou nožíka, fantázie a vlastných rúk skonštruovali takéto modely.

Nové poznatky o prírode sme sa snažili získať zábavnou formou pomocou prírodovedného kvízu.

Mgr. Judita Klubníková

V novembri sme sa modlili s našimi žiakmi za duše v očistci, aby im Boh dal večné a pokojné odpočinutie.

Mgr. Judita Klubníková, Mgr. Marcela Tejbusová, Mgr. sestra Anna Šuňavská

Dňa 20.11.2019 (streda) z dôvodu testovania T5 majú triedy 2. stupňa ZŠ riaditeľské voľno.

Okrem tried 5.A a 5.B.

Vážení rodičia,

Dňa 26.11.2019 sa uskutočnia konzultačné triedne aktívy. Prosíme, aby ste sa na konzultácie k jednotlivým vyučujúcim nahlasovali prostredníctvom edupage.

Nahlasovanie bude možné od utorka 19.11.2019. Ďakujeme za porozumenie.

S pozdravom vedenie školy

Pozývame Vás...

Poznáte desatoro? Väčšina z nás ho pozná naspamäť. A čo blahoslavenstvá? Týkajú sa aj nás? Áno. Veď v nich sú zhrnuté cesty ku kresťanskej dokonalosti – svätosti, ku ktorej je povolaný každý pokrstený. O čo sa v živote usilujeme? Je na našom zozname aj úsilie o svätosť?

V poslednom blahoslavenstve sa hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 11 – 12a) Stalo sa vám už niekedy, že ste sa hanbili priznať k svojej viere? Stačí, že nás iní ľudia vyhlásia za staromódnych, nudných či málo moderných a už sa hneď cítime nepríjemne. Túžime zapadnúť, byť populárni. Neteší nás, keď si z nás iní robia posmech. Zdá sa nám, že žiť vieru a snažiť sa o svätosť sa neoplatí. Nie, ak sa na to pozeráme optikou tohto sveta.

Dnes si spomíname na španielskych mučeníkov, ktorí zomreli za svoju vieru počas občianskej vojny v Španielsku v období medzi rokom 1936 až 1937. Počas krvavého prenasledovania Cirkvi zahynulo viac ako 10 000 kresťanov. Mnohí z nich boli svätorečení. 7. novembra si pripomíname 143 školských bratov, ktorí boli blahorečení počas 5 beatifikačných procesov. Spolu s nimi boli vyhlásení za blahoslavených aj 2 bývalí žiaci z lasalliánskych škôl.

Školskí bratia boli zabití na mnohých miestach - v Barcelone, Valencii, Madride či Tarragone. No jedno ich spája – zomreli, lebo boli aktívnymi členmi Cirkvi. Nechceli opustiť chudobných. Nechceli zanechať svoju misiu. Nasledovali Krista v živote i v smrti. Hľadali Božie kráľovstvo a všetkého ostatného sa vedeli vzdať. Určite ich zastrašovanie vyľakalo, no nepodľahli mu. Dali Kristovi všetko. Neuspokojila ich priemernosť. Nehľadali bezstarostnosť či lacný úspech. Nevzdali sa pred prekážkou, neutiekli pred krížom. Ostali svetlom pre iných. Svetlom, ktoré sa nedá skryť. Svetlom, ktoré svieti aj v tmách a dáva znamenie ostatným. Sami by to však nedokázali – to Svetlo Kristovo, ktoré prijali pri krste, ich premenilo na svetlo sveta.

Historici nazývajú to obdobie „červeným terorom“. Radikálni socialisti pošliapali kultúrne a duchovné dedičstvo svojej krajiny. Nenávideli Boha a jeho Cirkev. Zakázali vysluhovanie sviatostí, sväté omše i všetky verejné prejavy viery. Ničili kostoly a cintoríny. Zakázali školám vyučovať náboženstvo, zo škôl museli byť odstránené kríže a zakázali nosenie náboženských symbolov. Chceli zničiť každý náznak zbožnosti, vytrhnúť všetky korene kresťanskej viery, vymazať Boha.

Kňazi a zasvätené osoby (medzi ne patria aj blahoslavení školskí bratia) boli expresne rýchlo popravované bez spravodlivého procesu. Často ich pred popravou mučili. Chceli ich donútiť, aby znevážili kríž a zapreli vieru. No oni ostali verní Kristovi aj v utrpení. Pred popravou zo srdca odpustili svojim prenasledovateľom, čo je tiež významným znakom osobnej svätosti.

Aké posolstvo majú blahoslavení školskí bratia – mučeníci – pre nás, pre naše časy? Nemôžeme byť spokojní s priemernosťou, s vlažným životom viery. Naším poslaním je mať viac Krista. Priľnúť k nemu a byť mu podobní. On chce byť prítomný vo všetkom, čo robíme. Chce byť Svetlom, ktoré nás premieňa a svieti cez nás aj na iných a priťahuje ich ku Kristovi. Preto spoločne prosme: Blahoslavení španielski mučeníci, orodujte za nás!

Deti z 1.A si pripomenuli prichádzajúci sviatok zosnulých výrobou vlastných sviečok.