Vitajte na Madagaskare!
Madagaskar. Čo vám ako prvé napadne pri pomyslení na tento ostrov nachádzajúci sa v Indickom oceáne? Skvelá animovaná rozprávka? Vanilka? Lemury? Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru? Správne. No čo spája túto ostrovnú krajinu so svätým Jánom de La Salle? Jeho verní nasledovníci. Niesli radostné posolstvo evanjelia i do týchto končín Zeme a dotkli sa mnohých sŕdc. Medzi tých, ktorí spoznali Pána Ježiša vďaka lasalliánskej misii, patrí aj blahoslavený Rafael Rafiringa, na ktorého si spomíname 19. mája.
Firinga – bosé chlapča
Narodil sa 3. novembra 1856 v zámožnej domorodej rodine, ktorá pôsobila v službách domorodej kráľovskej rodiny. Jeho rodné meno bolo Firinga. Napriek dobrým materiálnym podmienkam rodiny si malý Firinga rád užíval detskú zábavu v podobnom „výstroji“ ako jeho domorodí kamaráti z kmeňa Hova – behal bosý a namiesto nohavíc či košele nosil iba kus látky prikrývajúcej jeho bedrá. To bol jeho jediný odev. Toto chlapča, milujúce pohyb a svoju kultúru, vynikalo svojou bystrosťou a zvedavosťou. Dychtilo po pravde.
Z pohana katolík
V roku 1866 sa Firinga zoznámil so školskými bratmi, ktorí na ostrove spravovali niekoľko škôl. Traja lasalliánski misionári sa tak stali Božím nástrojom – cez nich Boh zmenil Firingov svet. Moderným jazykom môžeme povedať, že boli influenceri. Akísi nositelia myšlienky, hodnôt, ktoré sa oplatí zdieľať. Prijali Božiu výzvu spolupracovať na spáse sveta, vykročili zo svojej bubliny pohodlnosti a urobili vo svojom živote miesto Duchu Svätému, ktorý obnovuje tvárnosť zeme. Mení srdcia, životy. Aké silné muselo byť ich svedectvo, keď desaťročný mladík zatúžil poznať Pravdu, ktorá roznietila srdcia misionárov, aby išli na periférie a stali sa milosrdnými samaritánmi podľa príkladu ich Majstra! Firinga prehovoril svojho otca, aby mu dovolil študovať na ich škole, a tak získal kvalitné vzdelanie. A nielen to. Cez misiu školských bratov dostal oveľa väčší dar – dar viery. A tak chalan, ktorý vyrastal v kulte svojho pohanského kmeňa a mal v úcte svoj národ a kultúrne korene, objavuje plnosť pravdy. Poklad, ktorý si už nechce dať vziať. Z pohana sa stáva katolík. V škole ako 13-ročný prijal sviatosť krstu a postupne v ňom rástla túžba úplne zasvätiť život Bohu. Ale ako o tom presvedčiť otca, ktorý nebol kresťan a na jediného syna upieral všetky svoje očakávania?
Školský brat Rafael Rafiringa
Otec najprv nesúhlasil so vstupom svojho syna do rehole. Nepáčila sa mu predstava, že jeho jediný syn strávi noviciát (prípravné obdobie pred zložením rehoľných sľubov) mimo domoviny, lebo v tom čase ho museli mladí kandidáti na vstup do rehole absolvovať v zahraničí. Školskí bratia vymysleli riešenie – Firingovi ponúkli miesto asistenta učiteľa v lokálnej škole a jeden z bratov sa staral o jeho duchovnú formáciu. Mladíka neodradili ani prekážky, ani kritika a ohováranie. Silu čerpal z viery a tá ovplyvňovala aj jeho vnímanie reality utrpenia a rozhodnutia, ktoré robil. Chlapec, ktorý tak veľmi miloval slobodu, sa teraz dáva viesť Duchom Svätým. Aj jeho otec pochopí, že táto zmena je nezastaviteľná, a nakoniec dá synovi súhlas so vstupom do rehole. A tak v roku 1877 prijal mladík rehoľné meno Rafael Rafiringa a stal sa prvým pôvodným obyvateľom Madagaskaru (Malgašom), ktorý vstúpil do Inštitútu školských bratov.
Talenty v službe iným
Miloval svoje učiteľské poslanie a venoval sa mu aj napriek tomu, že mal mnohé iné povinnosti. Vzdelávanie mladých a formáciu katechétov neodsunul bokom ani vtedy, keď sa stal expertom na tlmočenie z francúzštiny do malgaštiny a musel školiť francúzskych tlmočníkov na žiadosť ich vlády. Boh ho obdaril mnohými talentmi, jedným z nich bola aj láska k literatúre. Brat Rafael písal básne, prednášky, divadelné hry a rôzne iné umelecké texty v malgaštine. Publikoval aj odborné články zamerané na tematiku rodiny a vzdelania. Za svoju bohatú umeleckú tvorbu a kultúrny prínos získal ocenenia od vedeckej obce a vlády, no napriek svojej popularite ostal pokorným človekom. Svojimi talentmi rád slúžil iným, no uvedomoval si, čo je v živote človeka podstatné. Aj keď bol pracovne vyťažený, vedel si nájsť čas na modlitbu a čítanie Božieho slova, ktoré má moc meniť človeka. Miloval modlitbu ruženca. Už sa vám stalo, že by ste zodrali svoj ruženec častou modlitbou? Brat Rafael s tým má svoju skúsenosť. Sviatosti, modlitba, Božie slovo, dobročinná láska a spoločenstvo boli piliermi jeho duchovného života. Lásku, ktorú načerpal v modlitbe na kolenách, rozdával aj malomocným, lebo vedel, že v nich sa dotýka samého Krista.
Mierotvorca
Príbeh jeho života poznačila nestála politická situácia, keď sa Madagaskar stal kolóniou Francúzska a toto násilné podrobenie krajiny vyvolalo nespokojnosť pôvodného obyvateľstva ostrova. Malgaši vyhnali z krajiny všetkých misionárov, lebo prestali dôverovať cudzincom. Kostoly ostali bez kňazov, školy bez školských bratov. Rafael Rafiringa mohol ako Malgaš ostať v krajine, a preto mu zverili starostlivosť o katolíckych veriacich. Dohliadal na školy, organizoval duchovné obnovy a formoval laikov. Francúzsko sa nechcelo vzdať svojho vplyvu a na ostrov poslalo dobre vyzbrojenú armádu, aby umlčala nespokojných obyvateľov. Cudzinci sa mohli vrátiť na ostrov, no Malgaši sa veľmi ťažko vyrovnávali so skutočnosťou, že nemôžu spravovať svoju krajinu sami. Z času na čas sa rozhoreli vojnové konflikty a aj v takejto situácii prejavil brat Rafael postoj, ktorý formovala jeho viera. Pôsobil ako mierový vyjednávač - obe strany sporu sa snažil zmieriť a ukončiť tak násilie.
Vianoce za mrežami
Napriek tomu, že sa vždy snažil ostať apolitický, malgašské hnutie za nezávislosť V.V.S. zneužilo jeho meno a aby získalo viac stúpencov z radov kresťanov, prezentovalo Rafiringu ako svojho podporovateľa. O chvíľu prišla reakcia. Oficiálne vláda dosadená Francúzmi sa bála vzbury a vydala zatykač na všetkých rebelov a ich podporovateľov. A tak 24. 12. 1915 bol zatknutý aj brat Rafael. Prehľadali jeho izbu, zhabali jeho knihy a rukopisy a strčili ho do tmavej podzemnej cely, kde vládol chlad a špina. Udialo sa to na Vianoce. Krivé obvinenie – to je teda pekný darček! Čo by sme robili v takej situácii my? Šomrali na náš nespravodlivý údel? Kričali do tmy? Čo robil brat Rafael? Modlil sa. Zobrali mu veľa – slobodu, dobré meno, milovanú prácu a knihy. No ostala mu viera. Ježiš. Nerozlučná dvojka: brat Rafael a Ježiš. Veď čo nás môže odlúčiť od lásky Kristovej? Vari súženie?