7. apríl 2020. Taký neobyčajne obyčajný deň. Celý svet bojuje s pandémiou koronavírusu. Cirkev vstupuje do najdôležitejšieho obdobia – slávenia Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania. A práve v tento deň pred 301 rokmi si svätý Ján de La Salle obliekol neporušiteľnosť – narodil sa pre nebo. A to je dôvod na veľkú radosť! Napriek udalostiam, ktoré otriasajú svetom a nabúrali naše zabehané chodníčky, je čas zastaviť sa. Zodvihnúť svoj zrak od problémov a uprieť svoje oči hore.
Pandémia, Veľký týždeň aj život sv. Jána de La Salle nám pripomínajú, čo je naozaj dôležité. Tak, ako vnímame našu krehkosť a neistotu bytia, uvedomujeme si, že je tu niečo Krásne a Mocné, čo nás presahuje. Je tu Niekto, kto nás pozýva dať svoj život pre iných. Pre ich dobro. Ako zrnko, ktoré musí odumrieť, aby mohlo priniesť úrodu. To je výzva pre každého z nás. Sme ochotní zomrieť sebe? Svojim túžbam, plánom, pohodliu? Sme darom pre iných? Ženie nás Kristova láska alebo sebaláska?
Svätý Ján de La Salle poznal už od útleho detstva mnohé pasáže z evanjelií a túžil patriť Kristovi. Obdivoval svätých, ktorí vynikali v diele lásky. V dospelosti si mohol užívať dedičstvo, akademické úspechy či pohodlie, ktoré by mu časom priniesla hodnosť kanonika. Neznie to lákavo? Mať istoty, zabezpečiť sa, profesijne rásť – veď to nie je hriech. No svätý Ján de La Salle vnímal cez mnohé udalosti svojho života, že Boh ho pozýva vykročiť do neznáma. Určite nie je ľahké zanechať svoj komfort a opory, riskovať nepochopenie a rôzne ťažkosti. De La Salle vykročil na túto cestu viery. Spolu s celým zástupom svätých sa rozhodol žiť s očami upretými na Krista. Zriekol sa všetkého bohatstva a výsad. Rozhodol sa slúžiť tým najchudobnejším.
Bol presvedčený, že právo na vzdelanie majú všetci, vrátane chudobných. Tí boli v tej dobe vylúčení zo vzdelávacieho procesu, lebo nemali finančné prostriedky na zaplatenie školného. Požiadavka zvládať štúdium v latinčine bola tiež veľkou prekážkou pre mnohé deti. Aj preto svätý Ján de La Salle zasvätil svoj život práve vzdelávaniu tých najznevýhodnenejších skupín obyvateľstva. Na školách presadil odvážne reformy a nebál sa hľadať nové cesty výučby, aby sa priblížil k svojim študentom a urobil pre nich štúdium zaujímavejším. Rozbehol výučbu predmetov v materinskom jazyku a pri výbere študijných disciplín zohľadnil aj hľadisko praktickej využiteľnosti naučených zručností v pracovnom živote. Neutápal sa v bezbrehej kritike, ale prakticky a kreatívne menil veci, na ktoré mal dosah. Kiežby aj nás láska poháňala nájsť nové cesty konať dobro v každej situácii, v ktorej sa nachádzame.
Francúzske školy boli dovtedy len pre spoločenskú elitu či zbohatlíkov, no svätý Ján de La Salle sníval o školách pre všetkých. Neváhal čeliť aj extrémnym výzvam na poli špeciálnych vzdelávacích potrieb: otvoril školu pre mladých delikventov, ponúkal novú šancu väzňom a odpovedal na potreby detí robotníkov. Vedel, že vzdelanie a výchova sa nedajú odlúčiť, ale patria k sebe.
Mal otvorené srdce pre odmietaných, nikým nechcených a najbiednejších. Pozdvihoval ich pošliapanú ľudskú dôstojnosť. Otváral im dvere do nového života. Plnšieho. Nie je to krásne? Presne taký milosrdný je Kristus k nám. Stal sa chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili. On, čo nepoznal hriech, zomrel za naše hriechy a daroval nám večný život. De La Salle pochopil, že byť Ježišovým učeníkom znamená byť služobníkom – slúžiť iným ako Kristus. Podeliť sa o svetlo, ktoré
v našom srdci zapálil Ježiš, Svetlo sveta. Nám sa ale často stáva, že zabúdame na svoju identitu Božích detí a na misiu, ktorá nám bola zverená pri krste. Veľkonočné trojdnie a najmä liturgia obnovenia krstných sľubov počas Bielej soboty môže byť pre nás časom lepšieho uvedomenia si, kým sme v Kristovi Ježišovi a aké vznešené povolanie nám bolo zverené.
Svätý Otec František povedal o svätom Jánovi de La Salle, že je predstaviteľom kultúry zmŕtvychvstania. Akú kultúru reprezentujeme my? Aké posolstvo prináša náš život našim blížnym? Svätý Otec nás povzbudzuje, aby sme ako sv. Ján de La Salle hľadali tých, čo sú uväznení v moderných hroboch zmätenosti, poníženia, chudoby a ponúkli im nádej na nový život. Pýtajme sa, na koho by v našej dobe zameral svoju službu náš svätý patrón. Kto dnes potrebuje našu pomoc? Starší ľudia? Chorí? Osamelí? Mnohodetné rodiny? Ako im priniesť v týchto pohnutých časoch posolstvo nádeje?
De La Salle mal na srdci nielen výchovu a vzdelávanie žiakov, ale aj formáciu učiteľov. Vnímal, že práca učiteľa by nemala byť len jeho spôsobom získania obživy, ale mala by byť misiou. Preto veľkú časť svojho úsilia venoval profesionálnej a duchovnej podpore učiteľov. Slová povzbudzujú, ale príklad priťahuje – sv. Ján de La Salle dobre vedel, že najlepšou prednáškou či kázňou je vlastný príklad života. To, čo žiadal od iných, sám žil. Bol žiarivým modelom obetavej služby, hlbokého života viery a pracovitosti. A čo my? Aký je príklad nášho života?
Niekedy žasneme nad tým, ako svätí vydržali súženia a nestratili v utrpení vieru. Veď všetci dobre poznáme, ako nás vedia aj malé a chvíľkové problémy vykoľajiť a obrať o pokoj a radosť. Cítime sa krehkí a pýtame sa, čo dáva silu týmto hrdinom viery prestáť búrky života. Z čoho pramenila hlboká dôvera sv. Jána de La Salle v Božiu starostlivosť? Z vedomia, že sme ukrytí v Božom srdci a nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky. To láska ho motivovala zjednotiť sa so svojím milovaným Ježišom. Úplne. V chudobe, poslušnosti, sebaobete.
Všetko, čo sv. Ján de La Salle robil, bolo odpoveďou na Božiu lásku. Z toho pramenil aj jeho vrelý vzťah k Eucharistii. Všetkých povzbudzoval k pravidelnej sviatosti zmierenia a k častému zjednoteniu sa s Kristom v Eucharistii. Vo svojich kázňach často veriacich vyzýval, aby si pripomínali utrpenie Ježiša Krista a uvedomovali si, čo všetko pretrpel z lásky k nám za naše hriechy. Aj počas tohto Veľkého týždňa môžeme uprieť svoj zrak na kríž a rozjímať nad tým, ako svojimi hriechmi zraňujeme nevinného Krista. Boha, ktorý sa necháva zraniť. Lebo on je Boh zranených. Nechal sa zraniť z lásky k nám. Jedine jeho láska môže v nás vzbudiť túžbu žiť sväto – byť ako on. Vždy, keď padneme, môžeme nanovo vstať, lebo on nás dvíha. Nezanechá nás. Tajomstvo lásky. Lásky, ktorá trpí pre svojho milovaného.
Svätý Ján de La Salle nám môže u Pána vyprosiť milosť obstáť v skúškach a upevniť nás v každom dobrom diele. Veď aj on zažil utrpenie, bolesť, odmietnutie, ohováranie, opustenosť a smrť. Zobral na seba svoj kríž. Nasledoval Ježiša aj cez miesta temnoty, aby zažil radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania. Lebo Ježiš premohol smrť. Po Veľkom piatku príde aj Veľkonočná nedeľa.
Svätý Ján de La Salle, oroduj za nás!
Text bol napísaný s požitím životopisných faktov na www.lasallian.org, meditácií sv. Jána de La Salle a príhovoru pápeža Františka https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2019-05/pope-francis-brothers-christian-schools-anniversary.html
